Hojdačka 

Autor: Marian Lukáč

A je to tu. Prvá septembrová sobota je predo dvermi a s ňou aj prvý súťažný vrchol tohoto roku.Majstrovstvá Slovenska Obedience. Nitra, Malý Lapáš

Minulý rok sme si odtiaľ odniesli titul vicemajstra SR v OBZ a v súboji, ktorý bol napínavý až do úplného konca, po dramatickom zvrate pri poslednom cviku Lucie s Grey aj titul víťaza Obedience Ligy OBZ. Tento rok sme však boli pred posledným pretekom ligy na 1.mieste s minimálnym náskokom 1.5b pred Jankou s Nokiou a bolo takmer isté, že kto bude lepší na tomto preteku, vyhrá celú Ligu. A možno aj niečo viac...

Posledná predpoveď počasia vyzerá celkom dobre: oblačno, s možnosťou prehánok, teplota okolo 24 stupňov. Super, tých horúčav na tohtoročných pretekoch už snáď bolo dosť.
Príjazd na miesto činu v piatok večer, vyvenčiť a spať.
Zajtra ideme na to.
Keď som sa ráno zobudil o 5:30 bola ešte tma a tak som ukecal sám seba, že keď sa začína až o 8:00 je zbytočné tak skoro ísť venčiť psa a že si ešte môžem chvíľku pospať.
Tak som teda po krátkom, ale presvedčivom, vnútornom monológu zaspal...
Otvorím jedno oko. Pozriem z postele do okna... a vidím veľa svetla. Sakra, zaspal som.
Pozriem na hodinky, 06:30. Divné, tu niečo nesedí...
Hodil som teda na seba nejaké oblečenie, vyšiel von z budovy a skoro som okoktavel.
Kam len oko dovidelo, krásna modrá obloha a zopár bielych obláčikov. A napriek tomu, že bolo ešte veľmi skoro ráno, bolo už dosť teplo. Tak to vyzerá, že dnešný tip pánom z Meteo-Lotto zase nevyšiel. Buď si zase pomýlili miesto, alebo dátum. Dnes to veru na žiadnu oblačnosť a ani dážď nevyzerá. Skôr na poriadny výpek.
Rýchly venč, hodiť do seba niečo na raňajky a poďme losovať. Pri lóse sa na nás usmialo šťastie a potiahol som č.3 z 13-tich štartujúcich. To by sme sa mohli dostať na pľac ešte niekedy skoro doobeda, keď nebude tak veľmi teplo...
Krátke zahájenie preteku a už sú tu skupinové cviky. Jantar odloženie zvláda s bravúrou a odchádzame z pľacu s hodnotením 10 a 9.5. Spokojnosť.
Odložil som Jantara do auta a išiel si na chvíľku sadnúť medzi divákov, veď na pľac pôjdeme co-by-dup. Chyba lávky. Druhé skupinové odloženie sa dosť pretiahlo, lebo sa hľadal jeden "stratený" tím (nakoniec sa ale našiel) a slnko hrialo čoraz viac, ako keby ho za to platili. Krátka pauza pred individuálnymi cvikmi, a ako prví nastupujú Ludvo so Zorom, hneď tím z OB špičky. Po pokazenom skupinovom odložení, cvičia celkom pekne, až na aport, keď si Zoro povedal, že sa s ním "trošku" pohrá. Dva pokazené cviky sú ale v OB veľmi veľa a na dobré umiestnenie to asi stačiť nebude. Ako ďalší nastupujú Barborka s Heartbreakerom a podávajú veľmi pekný snaživý výkon. A slnko páli z minúty na minútu viac a viac...
Docvičili a tak idem do auta po Jantara. Keď som otvoril kufor, vyskočil odtiaľ ako keby ho vystrelili Keď však zistil, že vonku to nie je o nič lepšie, snažil sa spakovať dakam do tieňa. Na to však už nebolo času, museli sme ísť cvičiť. Vyhodnotenie predchádzajúceho tímu končí a už volajú nás.
Registrácia u stewarda, krátke potvrdenie veľkosti aportu a spôsobu odloženia a začíname cvičiť...
Prvý cvik, odloženie v ľahu. To by mohlo byť celkom v pohode. Jantar nesklamal, zapísali sme 9 a 8.5. Pochvala a prvý šok. Počas presunu na druhý cvik Jantar vyhodnotil teplotu na pľaci ako neúnosnú a pokúsil sa zdrhnúť do tieňa pod strom, ktorý sa nachádzal asi 2m vedľa cvičiaceho priestoru. S vypätím všetkých síl a ovládaním sily môjho hlasu (v OB sa na psa kričať nesmie a už vôbec nie ho chytať za obojok) som ho zastavil asi 20 cm pred okrajom plochy. Uff, to bolo tesné.
A ja som už začínal tušiť, že dnes to bude veľká "zábava"...

Po stresovom cvičení na presune ďalšie 2 cviky, hladké privolanie a privolanie cez prekážku dávame v rámci našich možností so známkami okolo 8. Ideme ďalej.
A nasleduje prvý kritický cvik. Ovládanie na diaľku.
Na preteku v Nitre sme za tento cvik dostali 0, tak dúfam, že sa história nebude opakovať.
Jantar cvičí ako švajčiarske hodinky a dáva snáď svoje životné polohy. Rýchly, presný, známky 9.5 a 9.5. Jupiii Jantarik, si poklad :-)
A rýchlo do kľudu, sústrediť sa, lebo nasleduje ďalšíe nebezpečenstvo, vysielanie do štvorca.
Na tomto cviku sme v podobnej horúčave zapísali na preteku v Košiciach 0 kvôli minimálnemu prešľapu...
Vybehnutie v poriadku, vyzerá to nádejne... povel Ľah a padol mi kameň zo srdca. Jantar je celý vo vnútri boxu a ešte aj s peknými známkami 8 a 8.5. Zatiaľ ide všetko celkom pekne a ďalšie cviky, aport, stoj za pochodu, kužeľ a chôdza, by už mohli byť celkom v pohode. To som ale netušil, že Jantar má pre mňa ešte prichystané prekvapenie. A keby jedno.
Ďalší cvik, aport, na posledných tréningoch to vyzeral celkom dobre, tak snáď..
Odhodím činku, dám povel a Jantar sa vybral po činku. Áno, ako píšem. Vybral, nie vybehol. Došiel po činku, zdvihol ju, pozrel na mňa ako som ďaleko, ako keby si chcel spočítať koľko krokov s tou činkou bude musieť spraviť cestou naspäť a začal sa blížiť ku mne.
Slnko mu pieklo na hlavu a ja som začal mať obavu, že sa pri tej obrovskej rýchlosti počas cesty naspäť roztopí. A jeho rýchlosť sa každým ďalším krokom znižovala... Ešte dva kroky, ešte jeden. Predsadnutie. Odobratie. Priradenie v rovnakej pomalosti ako prinesenie, ale aspoň presné. To bol veľmi veľmi zlý cvik... A zodpovedajú tomu aj známky, 6.5 a 7.
Za daných okolností Vďaka bohu (alebo rozhodcom) aj za to.
Ostávajú posledné 3 cviky, stoj za pochodu, kužeľ a chôdza.
Stoj máme nadrilovaný, kužeľ je Jantarov najobľúbenejší cvik a za chôdzu nás na tréningu každý chválil. Tak snáď už žiadne prekvapenie nebude. Bolo.
Jantar sa pri aporte pravdepodobne ugriloval, pri zastavení oneskorená reakcia a zbytočné kroky, známky 7.5 a 8. Nič moc. Náš sen o dobrom výsledku sa začína pomaly rozplývať.
Tak snáď to napravíme na kuželi. Kužeľ však obehnutý len priemerne a namiesto očakávaných aspoň 9-tok dostávame len 7.5 a 8... Zle, zle...
...a ostáva posledný cvik, chôdza.
Jantar už toho má zjavne dosť a najradšej by už zmizol z pľacu. Chôdza na naše pomery úplne strašná, nepresné obraty, oneskorená reakcia na zastavenie a úplne pokazené následné cúvanie, bez energie a radosti... a známky 6.5 a 7.5. Je to paséé...
Na toto sme sa pripravovali takú dlhú dobu???

Rozhodcovia nás síce pri vyhodnotení pochválili, že sme sa oproti preteku na jar v Nitre veľmi zlepšili, no vzhľadom k tomu, že sme vtedy ani nedosiahli skúškový limit, tak to moc veľká útecha nebola. Vo vnútri vo mne prevládalo obrovské sklamanie a bol som na seba veľmi veľmi nahnevaný, že sme sa nedokázali pripraviť lepšie.
Síce sme nenapísali žiadnu 0, ale natrénované sme mali na oveľa lepší výkon...
Jantara som odložil do auta a išiel som si sadnúť medzi divákov. Stupeň mojej frustrácie bol naozaj dosť vysoký, lebo keď sa kamarátka, ktorá naše cvičenie nevidela, opýtala z druhej strany prístrešku pre divákov ako sme cvičili, vyhŕkol zo mňa na celé hrdlo veľmi expresívny výraz charakterizujúci veľmi pokazené cvičenie... Ľudka s Madgou, ktoré nás s Jantarom prišli povzbudiť (za čo im veľmi pekne ďakujeme) sa ma snažili upokojiť, bolo to však so mnou v tej chvíli asi dosť ťažké...
Janka s Nokiou mali víťazstvo v Lige ako na podnose a ak by vtedy niekto prišiel, tak by som si asi vsadil čokoľvek na to, že vyhrajú nielen Obedience Ligu, ale aj titul Majstra Slovenska.
A už nastupujú. Je skoro poludnie, na oblohe ani mráčik a je už naozaj veľmi horúco.

Janka s Nokiou cvičia parádne, všetky známky na prvých 3 cvikoch medzi 8 a 9.5, radosť na nich pozerať. Ale čo to, Nokia nemení polohu na ovládaní na diaľku!!!, zapisujú 0 a nám skrsla iskierka nádeje aspoň na víťazstvo v Obedience Lige. Bol som si však takmer istý, že pri tej úrovni ako cvičia, to na ďalších cvikoch dobehnú. Ďalšie dva cviky opäť paráda, známky medzi 8 a 9. A v tom blesk z jasného neba, Nokia si pri odložení v stoji líha a zapisujú ďalšiu 0.
Zvyšok docvičili opäť vo vysokom štandarde so známkami medzi 7.5 a 10.
Podľa mňa najkrajšie cvičenie zo všetkých tímov.
Čistý bodový kalkul však hovoril, že víťazstvo v Obedience Lige by asi malo byť doma...
Ostávajú poslední traja pretekári, Linda s Lancasterom, Alenka s Benettom a na záver neznáma maďarská pretekárka.
Linda s Lancasterom sa prišli predviesť na jeden z posledných Lancasterových pretekov a predvádzajú veľmi hravú poslušnosť. Žiaľ niektoré cviky sa im nie celkom vydarili a sú až príliš hravé :-)
Alenka s Benettom predvádzajú veľmi pekný výkon, žiaľ s jednou 0 na polohách. Avšak klobúk dole, v jej veku predviesť takýto výkon si zaslúži veľké uznanie.
A už prichádza posledná pretekárka z Maďarska z beauceronom.
Napriek veľkej horúčave je pes neskutočne nabudený.
Kazia však úplne prvý cvik, keď pes ostal stáť a zapísali 0. Zvyšné cviky sú však úplná paráda, všetky známky veľmi vysoké a na polohách dokonca 10-tka! To bude napriek tej jednej nule veľmi veľa bodov... Oneskorene som sa dozvedel, že aj Alenka s Bree cvičili pekne (a bez jedinej nuly) a bolo jasné, že to bude tesné. Prebleskla mi dokonca myšlienka, že by sme sa možno mohli dostať aj na bedňu v pretekoch. Keďže však výsledky neboli priebežne zverejňované na tabuli, museli sme čakať až do úplného záveru preteku.
Po obede a nutných administratívnych formalitách je tu konečne vyhlásenie výsledkov. Vyhlasuje sa odzadu a tak musíme chvíľku čakať. Janka s Nokiou skončili aj s dvoma nulami nakoniec 5-te a keďže my s Jantarom sme ešte vyhlásení neboli bolo jasné, že víťazstvo v Obedience Lige je naše. Super.
Ostávajú prvé 4 miesta.
Zemiaková medaila sa nakoniec ušla Alenke s Bennetom a my s Jantarom budeme na bedni!!! Beriem pomaly vodítko, že si teda ideme po 3.miesto... nepočujem však naše mená... 3-tí sú Alenka s Bree... Zázrak pokračuje a my budeme najhoršie druhí!!!
Chvíľa napätia... a nevolajú nás s Jantarom!!!
Na druhom mieste skončila maďarská pretekárka a my sme MAJSTRI SLOVENSKA!!!
Chvíľu som tomu nechcel veriť, ale keď nás naozaj zavolali a odovzdali nám majstrovský pohár, uveril som, že niekedy sa aj zázraky dejú.
Vlna emócií, ktorá ma následne prevalcovala bola obrovská...
Ten emočný skok, medzi frustráciou po našom výkone a celkovom výsledku bol jednoducho príliš veľký...
Oslavy ale budú musieť ešte pár dní počkať. Veď už o 7 dní nás čaká absolútny vrchol roku 2016, Majstrovstvá sveta Obedience IHF v Brne.

A čo som si z tohoto preteku odniesol?
Okrem pohárov za Majstrov SR a Víťazov Obedience Ligy SR v OB1, bol tento pretek pre mňa obrovskou školou a naučil ma, že vždy treba veriť vlastnému výkonu, ak ste preto spravili všetko, čo bolo vo Vašich silách.
Niekedy nevyhrá ten kto najkrajšie cvičil, ale ten kto spraví najmenej chýb.
Veď aj ostatné tímy nie sú stroje a tiež nemusia mať svoj najlepší deň ;-)

Ďakujem obedience za veľmi veľa. Táto kynologická disciplína mi ukázala, že úroveň vzťahu medzi psom a psovodom sa dá posunúť na úroveň, o ktorej sa mi predtým ani nesnívalo.
Niekto mi raz povedal, že obedience je vysoká škola poslušnosti psa.
Dovolím si to doplniť, že nielen poslušnosti psa, ale aj správania psovoda.
Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa tomuto krásnemu športu buď už venujú alebo sa plánujú venovať a želám veľa úspechov všetkým, ktorí so svojimi psíkmi robia.
Akúkoľvek kynologickú disciplínu, alebo aj len tak, pre radosť.
Za tie iskričky v očiach Vašeho psa, natešene vrtiaci chvost a čistú úprimnú radosť, že je s Vami, stojí každá sekunda strávená s ním.

Autor: Marian Lukáč