O krásnej princeznej

Autor: Marian Lukáč

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žila prekrásna princezná. 
Vlasy čierne ako uhoľ, krásne lesklé, rinúce sa od hlavy až po päty, postavu ako prútik a tváričku ako obrázok. Kráľovskí rodičia princeznej mali jasne rozdelené úlohy. Pán kráľ sa staral o kráľovstvo a kráľovná mala na starosti výchovu princeznej. Na kráľovskom dvore ju učila slušnému správaniu, všestranným znalostiam i ladným pohybom a z princeznej vyrastala okúzľujúca a šikovná mladá dáma. Ako už býva v kráľovstve zvykom, keď prišiel správny čas, kráľovná sa začala obzerať po ženíchovi pre svoju princeznú. Princezná však bola veľmi sebavedomá a len tak si k sebe nikoho nepripustila. Ešte aj dvorné dámy sa museli mať v jej blízkosti vždy na pozore, o mužskom osadenstve kráľovského dvora ani nehovoriac. Kráľovnej bolo jasné, že nájsť ženícha pre princeznú možno nebude až také ľahké. Naviac, keďže ich kráľovstvo bolo ešte veľmi mladé, od výberu ženícha pre princeznú veľmi závisela budúcnosť kráľovstva. Kráľovná však svoju princeznú milovala nadovšetko na svete a bola rozhodnutá pre jej šťastie spraviť maximum.

Kráľovná teda rozposlala zvedov poobzerať sa po blízkych aj vzdialených kráľovstvách, či nenájdu nejakého nádejného princa a čakala, či prinesú nejaké dobré zvesti. Netrvalo dlho, a dostal sa k nej chýr o šikovnom princovi, ktorý žil v neďalekom kráľovstve za prísne stráženou ohnivou hranicou. Keďže podľa chýrov bol princ milý, sympatický a veľmi šikovný, kráľovná vyslala k princovi posla so žiadosťou o jeho obraz. Jeho kráľovský otec bol veľmi potešený záujmom kráľovnej a dal namaľovať niekoľko obrazov s princom. V kráľovských šatách, pri práci, ale aj pri rozhovoroch s obyčajným ľudom v podhradí. Kráľovná bola z obrazov a chýrov o princovi nadšená, keďže však bola veľmi zodpovedná, chcela vidieť a stretnúť princa aj naživo.

A tak sa rozhodla, že usporiada rytiersky turnaj, kde pozve princov z celého sveta. Princovia budú musieť zvládnuť niekoľko úloh a víťaz turnaja bude mať možnosť stretnúť sa s princeznou. Princ z krajiny za ohnivou hranicou sa našťastie prihlásil tiež a kráľovná začala počítať dni, ktoré ostávali do začiatku turnaja. O to viac, že s princom mal prísť aj jeho kráľovský otec. Keď kráľovnú v deň turnaja zobudil horúci slnečný lúč bolo jasné, že princovia to budú mať vo svojich brneniach veľmi ťažké. Turnaj však bol už pripravený a tak sa kráľovná aj so svojou dvornou dámou, avšak bez princeznej, rýchlo vybrali na turnaj, pretože nádejný princ mal celý turnaj otvárať. Princ sa s úlohami popasoval veľmi dobre a pri stretnutí s kráľovnou žiaril jeho kráľovský otec spokojnosťou. Ostávalo už len čakať, ako dopadnú ostatní princovia. Kráľovná si v kútiku srdca želala, aby už nikto nebol lepší a princezná sa mohla stretnúť s jej vysneným princom. A osud chcel, aby sa jej želanie splnilo. Princ nakoniec turnaj vyhral a stretnutie s princeznou sa mohlo uskutočniť. Kráľovná matka bola šťastná prešťastná a dohodla s jeho kráľovským otcom stretnutie princeznej s princom na bále, ktorý sa mal konať onedlho v princovej krajine. Kráľovná poslala vopred tiež niekoľko obrazov a dokonca aj najnovší objav ich dvorného vynálezcu - pohyblivé obrázky princeznej. 

V deň bálu sa najprv stretli kráľovskí rodičia a po úvodných formalitách prišiel čas stretnutia ich kráľovských detí. Chýry o princovi, ktorý bol o niečo starší ako princezná, hovorili, že princ ide na dievčatá trochu 'hrrr' a tak mala kráľovná vzhľadom k povahe princeznej trošku obavy, ako to stretnutie dopadne. Keď princezná vystúpila zo svojho kráľovského koča, na kráľovskom dvore vyšla hviezda. Princezná bola ešte oveľa krajšia ako na obrazoch. Princov otec bol z jej krásy úplne unesený a tak dal urýchlene zavolať princa. 

Prvé stretnutie princeznej s princom dopadlo nad všetky očakávania. Vzájomný rešpekt, žiadne 'hŕŕŕ" správanie princa, žiadne výstrelky princeznej, prvý pokus o letmý bozk zo strany princa... Jednoducho paráda a až do susedného kráľovstva bolo počuť, ako obom kráľovským rodičom spadol veľký kameň zo srdca. Po chvíli zobral princ princeznú za ruku a išli spolu na tanečný parket, vyleštený ako zrkadlo. A pane jo, to Vám bola jízda!
Lietali po parkete z jeden strany na druhú, až ívery lietali. Princ tancoval s ružou v ústach, ktorú čas od času podaroval princeznej. Medzi tancami vždy taktne počkal, kým si princezná odloží ružu u svojej kráľovnej a potom začalo všetko zase odznova... ďalšia ruža, ďalší tanec, ... ...až nakoniec musel zasiahnuť kráľovský otec, lebo mladá princezná by princa snáď utancovala do totálneho vyčerpania...
...a tak poslali radšej mladých do svojich kráľovských komnát. Samozrejme, každého osobitne :-) 

Kráľovná bola veľmi šťastná, že si princezná s princom tak rozumejú a že im to spolu tak pristane. 
A kráľ-otec sa len spokojne usmieval. Veď krajšiu a lepšiu nevestu pre svojho princa si snáď ani nemohol predstaviť.

A potom zazvonil zvonec... a všetci čakajú, aký to bude mať koniec :-)

P.S.> Táto rozprávka je založená na skutočnom príbehu a postavy v nej nie sú vôbec vymyslené.
Bolo to jedno z najkrajších Jantarovych dobrodružstiev, ktoré ešte nemá koniec a jeho pokračovanie napíše sám život :-)

Legenda:
Princezná = Brannan Alibuky
Princ = Jantar Kráľovská stráž
Kráľovstvo princeznej = Chovateľská stanica Jackie-Snow
Ohnivá hranica = Hranica medzi Moravou a Slovenskom
Obraz = Fotka
Pohyblivé obrázky = Video
Princ v kráľovských šatách =  Portrét, výstavná fotka
Princ pri práci = Preteky IPO / OB
Princ pri rozhovoroch s ľudom = Canisterapia
Brnenie = kožuch
Rytiersky turnaj = Majstrovstvá sveta Obedience v Brne
Bál = Česko-Slovenský pretek Hovawartov na Starej Myjave
Kráľovský koč = Auto
Ruža = Loptička
Parket= Trávnatá lúka po daždi
Tanec = Bláznivá naháňačka
Ívery = Trsy trávy