Neposlušná kamarátka

Autor: Marian Lukáč

Včera bolo pekné počasie (aspoň pre mňa, lebo ja nemám rád keď je moc teplo) a tak sme boli s mojím pánom a paničkou na cvičáku. Vždy sa na cvičák veľmi teším, lebo je tam veľa kamarátov a kamarátiek s ktorými sa naháňame a hryzieme (akože) a je pri tom veľa zábavy. Okrem toho sa tam dá aj dobre nažrať pamlsiek za pár jednoduchých cvikov. Pán a panička sú niekedy nejakí divní. Keď spravím nejakú poriadnu robotu (napríklad poriadne roztrhám papuču) tak sa tvária nahnevano a keď spravím pár jednoduchých cvikov (sadni, ľahni, k nohe a podobne) tak mi za každú blbosť dávajú pamlsky. Ale čo už, tak ich nechám v tom, veď mne to celkom vyhovuje a nejaký ten škaredý pohľad alebo zvýšený hlas za pekne roztrhanú papuču stoja, či nie?
Keď sme včera prišli na cvičák na Staré Ihrisko do Vajnor, vyskočil som z auta a hneď som si všimol, že tam je nejaká nová kamarátka. Tak som hneď za ňou bežal, že sa reku zoznámim. Tak som k nej prišiel, že "Ahoj" a ona na mňa začala vrčať a chcela do mňa skočiť... Nejaká divná... V tom ju vodca svorky na cvičisku (dokonca ho poslúcha aj môj pán, tak to už musí byť riaden samec) tak bleskovo zložil na zem, že od prekvapenia kňučať začala a potom dostala náhubok, čo sa jej dosť nepáčilo. Keď som to videl, tak som sa rozhodol, že radšej budem poslúchať. Veď čo keby ma môj pán dal náhodou tomu vodcovi svorky... na to radšej ani nepomyslieť.

Aj keď aj s ním je niekedy celkom zábava. Vymýšľa všelijaké cviky, povie ich v nejakej reči môjmu pánovi a on to zase pretlmočí mne a je z toho celkom sranda. Ľahni, sadni, vstaň, vrtielka, k nohe, ku mne, zostaň,... (kto si to má všetko pamätať).... Hlavne z toho "k nohe" je riaden chaos... Raz mám bežať, raz ísť pomaly, raz si sadnúť a pán stále hovorí to isté "k nohe". Pán niečo hovoril, že keď sa budem dívať na neho (to bude asi to "oči" čo vždy hovorí, lebo keď sa naňho potom pozriem tak niečo dostanem) a robiť to čo robí jeho noha pri mne, tak to bude ľahké. Ale to sa mu ľahko hovorí, keď okolo sa toho toľko deje a mne nesmie nič uniknúť... No ale nejako sa vždy dohodneme a dnes nás aj pochválili, že sme to super spravili. No veď už bolo aj načase. Snažíme sa, cvičíme po večeroch, musíš si za to že tam prídeš aj zaplatiť a pochvália ťa sem tam. Ešte že môj pán je lepší. Ten má chváli každú chvíľu a veľa krát sa k poškrabkaniu a peknému hlasu aj nejaká pamlska pritrafí. To je potom sveta žiť.
Ale späť k novej kamarátke. Jedným okom som ju celý cvičák pozoroval a keď sme mali voľno, tak som ju aj bol pozrieť. Bola celý čas priviazaná na dlhej šnúre a vôbec nemohla behať. Po čase jej dali náhubok dole, ale keď som prišiel k nej, zase zavrčala a vodca cvičiskovej svorky ju zase uzemnil, tak radšej prestala... Ak som správne rozumel, tak keď sa pán rozprával s jeho kamarátmi a kamarátkami, tak hovoril, že moja nová kamarátka je z útulku, lebo ju ževraj niekto nechcel. To si ani predstaviť neviem, že by som môjho pána a paničku nemal... Tak som radšej rýchlo bežal za pánom a išli sme sa hrať. Veď čo keby sa stratil...Nakoniec tam bola kamarátka až do konca, ale vôbec ju nepustili behať, takže zo zoznamovania nakoniec nebolo nič. No čo už, možno príde aj nabudúce a skúsime to ešte raz. Po cvičáku som bol dnes taký unavený, že som sa večer nažral a išiel som skôr spať. K narodeninám som potom dostal papučku z kože (tú som vlastne dostal už deň vopred, tak som ju rozšnuroval a koľko som stihol pred spánkom aj zožral) a veľkú kosť, ale včera som už na ňu nemal chuť.