Výlet do Vysokých Tatier - Hincovo pleso

27.01.2017

Autor: Karol Matula

Ako sa na to pozeral Dexi:

Zasa nakladajú ten sakramentský box do kufra auta. Znamená to, že ma budú voziť. Po prvé, nemám to rád, po druhé, ani neviem kam. Sakra.

Ako som to videl ja:

Padlo rozhodnutie - ideme do Tatier na predĺžený víkend celá rodina. A keď celá rodina, tak aj Dexi. Do hotela, patriaceho Slovenskému vodohospodárskemu podniku, Meander v Tatranskej Štrbe. Najprv sme si "očekovali" ich prístup k zvieratám a po odsúhlasení, že psík môže byť s nami na izbe sme udali termín 2.-5. Jún 2015. A už som plánoval túry. Hneď na začiatok niečo ťažšie, lebo keď zvolím ľahšiu trasu, ktorá bude pre naše deti (28 a 29 ročné) aj tak náročná, už ich nikam nevytiahnem.

Ideme:

Vyrazili sme doobeda s plánovanou zastávkou na obed pod Donovalmi (koliba u sv.Krištofa). Usadili sme sa vonku pod prístreškom. Ľudská časť si dala bryndziaky, zvieracia vodu (a pár krúžkov klobásy z bryndziakov). Prebehla vnútorná očista Dexiho, vyzbieranie produktov a pokračovali sme ďalej. Poobede sme dorazili do hotela. Erika nás išla zahlásiť na recepciu s tým, že sme mali nahláseného aj psíka. Pani recepčnej takmer sánka spadla, keď videla, že ten náš psík je len o niečo menší ako poník. Po ubytovaní sme si naliali privítacieho frťana a odsúhlasili sme nápad vyviesť sa zubačkou na Štrbské pleso. Dexi s vlakom ako takým problém nemá, veď sa viezol už aj v lanovke, ale strpieť náhubok mu dalo dosť práce. Prechádzka okolo plesa nás nažhavila na ďalší deň.


Ráno.

Deti sme museli budiť internou linkou. Rýchle raňajky, kávička, frťan a šupito na stanicu k zubačke. Stihli sme ešte aj jedno pivečko. Po vystúpení na Štrbskom plese sme vyrazili na túru. Za plesom chodník smerujúci k Popradskému plesu vstupuje do lesa. Dexi už bez košíka a vodítka si smelo vykračoval pred nami. Pred každou zákrutou a pri stretávke s inými turistami sa poctivo na ohlásenie vracal k nám.


Na Popradskom plese sme sa občerstvili, oddýchli sme si trochu, vrátili sme sa asi 100m na rozcestie k Veľkému Hincovmu plesu a chate pod Rysmi. Vyrazili sme skalnatým chodníčkom. Dexi si plnil svoju úlohu vodcu, vždy pár krokov pred nami, ale vždy ochotný vrátiť sa k našej skupine pri ohlásení. Stretnutie s českou rodinou sme my využili na krátky oddych, česi na fotenie svojich ratolestí s Dexim. No čím vyššie, tým bol chodník náročnejší, skalnatejší a strmší. Presviedčal som ostatných členov výpravy, a aj seba, že pleso je hneď za ďalšou skalou alebo zákrutou. Nebolo. Ďalšia skala, ďalšia zákruta. Náš Matúš (syn) si ľahol do trávy s vyhlásením, že ďalej nepôjde ani na páre koní. Zničil mi morálku, dokelu. Baby tiež začali frflať. Buďte si tu, pokračujeme s Dexim.

Asi po pätnástich minútach sa objavila hladina plesa. Hurá cieľ sme splnili. Zopár fotiek pri plese ako dôkazy pre rebelov a návrat k nim.

Dexi si vykračoval predo mnou a zrazu začal radostne vrtieť chvostom. Kto to je? Dievky zozbierali posledné sily a pustili sa za nami. Keď som ich uistil, že pleso je naozaj blízko, pokračovali ďalej a my s Dexim k Maťovi do trávičky.

Návrat už bol jednoduchší, tou istou trasou. Do hotela sme sa vrátili práve na večeru. Čakal nás ďalší deň.