Traktor

06.01.2017

Autor: Marian Lukáč

Dnešný deň začal úplne perfektne. Už veľmi skoro ráno sme boli na lúke a pán zobral to nové gumové lietajúce koliesko, čo som dostal za výstavu. Je úplne super, lebo okrem toho že lieta ešte aj super píska. Bol som ho ukázať aj mojej kamarátke Stelle, ale bola žiaľ za plotom, tak si ho nemohla vyskúšať. Potom sme sa boli ešte okúpať, takže keď sme prišli domov, ledva som stál na nohách. Keď som sa vydýchal, tak som zjedol všetko čo mi dali do misky a išiel som si ľahnúť na verandu, že si trochu zdriemnem. Dnes boli super raňajky, lebo som dostal do misky aj tú perfektnú bielu vodu (pozn. mlieko), ktorá mi strašne chutí. Panička s jej mláďaťom odišli potom preč a tak som ostal doma s pánom sám. Pán bol vnútri a celá zodpovednosť za stráženie dvora bola na mne.
Ako tak ležím, zacítil som, že za plotom ide Dags, môj úhlavný psí sok v dedine. Vybehol som ku bráne, že sa s ním poroprávam, keď tu vidím, že brána nie je úplne zatvorená! Vybehol som teda von, ža sa s ním porozprávam z očí do očí.


Ako som vybehol von z brány, skoro ma otočilo. Predo mnou Dags a tesne vedľa mňa obrovský hučiaci zver. Zaberal celú cestu a strašne vrčal. Mal obrovské okrúhle čierne nohy, sklenenú havu a dlhý nos, z ktorého išla čierna para. Vyzeral strašne. Že by si Dags na mňa doniesol nejakú posilu? Dags pritol sedel pri svojej paničke na druhej strane cesty a sem tam štekol. Neviem či na mňa alebo sa dohováral s tým neznámym tvorom, ale zjavne sa ho nebál. Nech som skúšal vľavo aj vpravo, nedalo sa cez to obrovské zviera nijako prejsť a keďže stále vrčalo a vyzeralo veľmi nahnevane, tak som radšej začal bežať opačným smerom. Vtom vyšiel z brány môj pán a vyzeral veľmi nahnevane. Zavolal ma veľmi hlasno naspäť a tak som krajom cesty bežal čo mi sily stačili, len aby som bol zase vo dvore. Keď sme vošli dnu, išiel som hneď k pánovi, aby mi vysvetlil, čo sa to tam vlaste dialo, lebo som sa dosť preľakol. Aj keď bol pán dosť nahnevaný, pohladil ma a vysvetlil mi, že treba chrániť len vlastný dvor a netreba riešiť to čo sa deje za bránou. 

Zdá sa mi to trochu divné, lebo Dags asi nikdy do našeho dvora nepríde a keď nemôžem ísť za ním, tak neviem ako si to máme vysvetliť. Ak však po ceste chodia také veľké zvery ako dnes, tak radšej budem chodiť na cestu len s pánom. On sa ho asi nebál, lebo keď vyšiel z brány, zver síce silno zavrčal, ale hneď sa na svojich okrúhlych nohách odgúľal preč a za pár sekúnd po ňom nebolo ani chýru ani slychu. Možno však po ceste chodia aj iné horšie zvery, lebo keď vychádzame z brány, tak vždy ide najprv pán, pozrie sa a ja môžem vyjsť, až keď mi to dovolí. Idem teraz s pánom do jeho práce. Tam majú super chladné izby, kde si pospím, lebo v tomto teple sa ani vonku ani byť nedá, nieto ešte niečo robiť. 

Majte sa krásne a keď budem mať niečo nové tak sa ozvem! Haf!   

© 2016 Hovistory. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky