Nimba

Autor: Marcela Čiscoňová

Život nášho majestátneho čierneho hovawarta Bartíka je do troch rokov zahalený tajomstvom. Spoločná strastiplná cesta autom z Čiech do jeho nového domova bola iba začiatkom nášho neľahkého adaptačného obdobia. Prvým poodhalením tajomstva jeho doterajšieho života bolo objavenie strachu z ľudí - ženy, muži, všetko bolo jedno, z palíc, resp. všetkého čo sa na palicu podobalo - motyka, metla... a následne z cestovania. Samozrejme, že sme sa chceli dozvedieť viac, ale jeho doterajšia pani sa po jeho predaji odmlčala, chovateľka nereagovala a tak nám bolo jasné, že keby sme napísať životopis nášho Bartíka do jeho troch rokov by bola nadľudská úloha...
Bolo nám jasné, že náš čierny fešák potrebuje pomoc a nie malú!
Kde však začať, čo urobiť, aby sme mu ešte viac neublížili?

Psiu dušu sme pri našich doterajších psoch mali už čiastočne prečítanú, ale špecifikum tohto výnimočného plemena v nás vzbudzovalo rešpekt. Boj s palicou, ako našu prvú výzvu, sme zvládli sami, vôbec sa nehanbím za to, že padli aj slzy šťastia, ale čo so strachom a hlavne so strachom z ľudí? Písali sme krížom-krážom všetkým, čo by nám mohli a vedeli pomôcť. Šťastie nám veľmi neprialo. Prosili sme o radu a pomoc, až nakoniec prišla odpoveď od pani Martiny Babíkovej, dlhoročnej chovateľky tohto plemena. Bola ochotná nám robiť bútľavú vŕbu aj poradkyňu v jednom, pod jej vedením sme sa cítili istejší na neľahkej ceste pomoci nášmu Bartíkovi. 

A viete čo nám doporučila? Šteniatko - akékoľvek, aj z útulku, aj "pouličnú lásku", len aby to bolo šteniatko "rádioaktívne", priam nekontrolovateľná strela, ktoré svojou prirodzenou zvedavosťou bude Bartíka posúvať. Nevedeli sme, či to zaberie, alebo nie, ale nemali sme čo stratiť a museli sme to skúsiť!

A tak ku nám prišla malá chlpatá blonďavá guľa Nimba. Neprišla z útulku, nebola ani výsledkom pouličnej lásky, ale prišla ku nám od našej bútľavej vŕby. Meno blondínky s veľkým krásnymi tmavými očami asi ako jediné nezapadlo v jej materskej chovateľskej stanici do zemepisných názvov, ale vzniklo jej farebnou podobnosťou a správaním na levíča Simbu, z rozprávky Leví kráľ. Jej život nezačal ľahko a po úraze v mladom šteňacom veku musela prekonať dve náročné operácie prednej labky. Nebyť však práve labky, ktorá ju "handicapovala" a tým ochudobňovala o prvenstvo v umiestňovaní v nových rodinách, asi by neprišla do našej rodiny.

Bola to práve ona, ktorá Bartíka znovu naučila nájsť dôveru v ľudí a spoznávať radosti psieho života. Naučila ho tešiť sa, hrať sa, nebáť sa, dôverovať ľuďom s ktorými žijú a na oplátku v ňom našla úžasného adoptívneho a starostlivého otca, ochrancu a kamaráta.

Do jedného roku, po neustálom kolotoči operácií, preväzov, rekonvalescencii, rehabilitácii, nebolo pomyslenia na výstavy, či na pravidelný výcvik na cvičisku. Jej spoločníkom bol hlavne Bartík, ktorý jej bol neustále na blízku, dával na ňu pozor, chránil ju. Labka ostala po zákrokoch na pohľad krivšia, ale plne funkčná pre jej šantenie a život. Nimba narástla do krásy, má krásne tvarovanú hlavu, tmavé veľké oči, plavú farba srsti, je vnímavá a ochotná pomáhať. V súčasnosti už nie Bartíkovi, ale mojim rodičom. Hlavne otec už bol niekoľko krát závislý od jej pomoci, keď padol. Tu sa naplno prejavilo špecifikum hovawarta, že on sám dokáže situáciu zvážiť, vyhodnotiť a rozhodnúť sa. Ponúkla mu svoje vlastné telo, hoci je poriadny chlapisko, aby sa dokázal zachytiť a zaprieť, aby sa postavil. Lízala mu dooškieranú tvár a ruky, štekala a tak volala o pomoc. 

Takéhoto skvelého psa som nikdy nemal" - to sú jeho slová, človeka, ktorý sa spolu s mojou mamičkou psom tak bránil!