Kde sa vzalo, tu sa vzalo, po dvore sa kotúľalo...

05.01.2017

Autor: Lucia Klocková

Ako dievča z dedinky medzi horami mám k prírode veľmi blízko. A tak, keď som sa ocitla na východnom Slovensku, bolo pre mňa len otázkou času, kedy sa vydám na prieskum okolitého sveta. Vtedy ešte priateľ (teraz už manžel) Tomáš, ma vzal na jedno veľmi pekné miesto, ktoré je takmer totožné s jeho menom - Tomášovský výhľad.

Počasie nám vyšlo a slniečko nás sprevádzalo takmer celú cestu. Keď sme sa pokochali výhľadom, bolo na čase vrátiť sa k autu a ísť domov. Tak sme sa vybrali lesným chodníkom, keď sa zrazu oproti nám zjavilo niečo veľké, skoro celé čierne, chlpaté a valilo sa to priamo na nás. Ostali sme stáť a čakali, čo bude nasledovať. Našťastie v tej chvíli sme zbadali, že toto "chlpaté čudo" tu nie je samo, smerom k nám už kráčali smerom jeho majitelia. Už z diaľky na nás kričali: "nebojte sa, nič vám neurobí, je to ešte len šteňa". V hlave mi vtedy blyslo, že keď je toto šteňa, čo z toho bude keď to vyrastie. Kým sa k nám majitelia dostali, my sme sa už hrali s našim novým kamarátom. Táto "malá obluda" mala neskutočne veľa energie, behala okolo nás, poskakovala a neustále vrtela chvostom.

"Aké je to plemeno?" spýtala som sa, keď majitelia prišli až k nám. "Hovawart", odpovedala mi pani. Ani sme sa poriadne nespamätali, a náš nový kamarát s divným menom bol už zas niekde vpredu a majitelia utekali za ním. Zvyšok našej cesty sme sa rozprávali o tomto zvláštnom plemene psa. Najlepšie na tom bolo, že kým sme prišli domov z názvu tohto plemena sme si pamätali akurát to, že sa tam jedna slabika opakovala dvakrát, asi to bolo VA. Nasledovalo dlhé googlenie až sme to našli. Hovawart. A hľadanie šteniatok vhodných na predaj. Skontaktovala som sa s jednou pani, ktorej fenka mala práve vrh s ôsmimi šteniatkami. A ešte ich bolo pár voľných. Neváhali sme a rezervovali sme si fenku, ktorej sme už dopredu vybrali meno Abbie. Keď sme si na internete pozerali jej fotky, nadšenie nás hneď prešlo. Bolo to najväčšie šteňa z vrhu. Nedalo sa rozoznať, kde konči hlava, a kde začína telo. Proste jedna guľa. Nepáčila sa nám. Ale bola už naša.



Keď Abbie dostatočne vyrástla, mohli sme sa vydať na cestu po naše šteniatko. Vyzdvihol nás kamarát a išlo sa. Vyzbrojení krabicou v ktorej bola starostlivo pripravená deka. Pani domáca nás už netrpezlivo čakala pred bráničkou, zatiaľ čo za plotom na nás zvedavo pokukovali dva páry psích očí. Pani nás pustila dnu, a zobrala k psej mamine, ktorá práve kŕmila svoj drobizg, takže sme museli chvíľu počkať. Netrvalo dlho a na dvore sa objavila psia mama aj so šteniatkami. Každé malo už svoj obojok, a my sme hľadali našu Abbie s červeným obojkom. Šteniatka sa rozutekali na všetky strany, a pani domáca sa rozbehla za tým naším, kým nezmizli z dohľadu. Nakoniec ho doniesla k nám a podala mi ho, aby som ho vzala na ruky. Abbie začala trošku kňučať, čo automaticky postrehla psia mama a pribehla k nám, keď ale videla, že je všetko v poriadku, šla sa venovať zvyšku svojej rodiny. Vybavili sme čo sme mali a pobrali sa k autu. Už teraz mi bolo jasné, že Abbie nestrávi cestu v krabici v kufri, ale na rukách. Celé štyri hodiny cesty bola raz na mojich rukách, raz na Tomášových. Ani nemukla.

Náš nový člen rodiny rástol ako z vody a časom sa naučila aj poriadne chodiť nie len kotúľať sa. Začali sme s ňou chodievať von a na časté návštevy k svokrovcom. Vždy sme im ju vychvaľovali aké je to super plemeno, je kľudná, inteligentná a hlavne tichá. Toto plemeno vraj šteká len pri výnimočných prípadoch alebo v ohrození. Proste ideálny pes. Tí si ju tak veľmi obľúbili, že ju začali rozmaznávať rôznymi hračkami a špeciálnymi výživnými maškrtami. Abbie rástla a rástla. A začala nám dávať najavo, že sa jej isté veci nepáčia. 

Raz sa s ňou svokor bláznil na dvore a nechcel jej dať loptičku. Abbie na neho škaredo pozrela a zaštekala. Svokor zostal v nemom úžase a hovorí: "ten pes je pokazený, choďte ho reklamovať". Svokra sa len zasmiala, a nezabudla dodať: " vidíš, ani ten pes s tebou nesúhlasí."
A ja s Tomášom sme sa na seba len pozreli a zhodnotili, že z našej Abbie sa stáva pravá žena.
A nebojí sa povedať, čo si myslí.


© 2016 Hovistory. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky