Hra s paličkou

05.10.2012

Autor: Marian Lukáč

Keďže som včera išiel skoro spať, tak som dnes vstal skôr a išli sme s pánom na prechádzku do vinohradov. To je vždy veľká zábava, lebo tam môžem behať kde chcem, je tam veľa zaujímavých pachov (o tých tvoroch čo ich tam cítim a niektorých som dokonca aj videl, Vám napíšem niekedy inokedy) a niekedy sa s pánom hráme aj na skrývačku alebo s paličkou. Niekedy o paličku bojujeme (väčšinou vyhrám), ale hlavne tá behacia hra s paličkou je zaujímavá a veľmi sa vždy teším, keď sa chce pán hrať túto hru so mnou. Ono to vždy začína tým, že pán nájde nejakú vhodnú paličku (asi nie každá je dobrá, lebo minule som jednu doniesol a pán povedal, že je moc veľká) alebo keď nájdem nejakú ja, tak ju trochu oláme alebo ja očistím lístie (to je tiež sranda keď tie listy lietajú všade naokolo). 

Ak ste túto hru ešte nehrali, tak hra prebieha takto:
Pán zoberie paličku, pozrie sa na mňa, paličku zahodí dosť ďaleko a povie "aport". Ja potom bežím koľko vládzem, paličku mu prinesiem a pán sa veľmi teší, že som mu tú paličku priniesol, chváli ma a ešte aj pamlsku dostanem. Trošku je divné, prečo tu paličku zahadzuje a potom sa veľmi teší keď mu ju prinesiem (asi je tá palička pre neho vzácna).
No ale keď mu to robí takú radosť keď sa s ním hrám, nespravili by ste to pre neho?Keď pán vidí, že už nevládzem behať, tak povie "ľahni", požičia mi tú paličku a ja si ju môžem v kľude poobhrýzať. To je potom pohodka. Ranné slniečko, studená tráva, palička a spokojný pán.Takto sme sa hrali aj dnes ráno. Ešte predtým však so stretol moju kamarátku z dvora Feminu. To je krásna dvojročná labradorka, moja najlepšia kamarátka. Niečo o nej Vám napíšem nabudúce. Dnes bola vonku so starkou a keď ma zbadala, tak jej ušla resp. stará pani ju neudržala. Ja som jej hovoril, že to by sa nemalo robiť (môj pán sa na to hnevá keď skúšam niekedy odísť bez dovolenia), ale čo už narobíte, láska je láska ;-) Tak sme sa aspoň chvíľu naháňali a keď už musela ísť preč, tak sme s pánom šli do vinohradov. Cestou niekedy stretneme veľké hučiace zviera (poznámka externého pozorovateľa: vlak). Vtedy sedím pri nohe pánovi a čakáme, kým prebehne. Nemá to bohviečo, lebo vždy chodí rovnakým smerom a chodí len po takom chodníku čo je olemovaný dvoma lesklými pruhmi a nikdy nechodí inakade. To by ma asi nebavilo. Vždy radšej počkáme kým odhrmí, prejdeme s pánom cez tie chodníky pre veľké hučiace zviera (aspoň že ich má viac, inak by to bola asi strašná nuda chodiť stále po tom istom chodníku) a ja si potom behám po vinohradoch kade chcem. Kedysi tam viseli aj také sladké bobule a keď ma pán nevidel, tak som si nejaké odkusol. Teraz tam už ale nie sú, a tak sa aspoň vybehám. A keď sme prišli domov tak som bol "celkom pekne špinavý".