Definitívne rozhodnutie alebo,... Nesi, trikrát prepáč

24.03.2017

Autor: Ľudmila Čižmárová

"To nemôže myslieť vážne !!!

Čévečko ???

Veď to je polovlk karpatský! Pre normálneho človeka (teda kynológa- amatéra) takmer nezvládnuteľný. Výber šteniatka je lotéria, povahové črty ako nevyspytateľnosť, bojazlivosť, nadmerná agresivita, úteky a lov sa rozoberajú snáď na všetkých diskusných fórach."

Prepáč Nesi,

... takéto myšlienky sa preháňali v mojej hlave, keď som sa pred tromi rokmi dozvedela, že moja dlhoročná kamarátka Janka sa rozhodla priviesť do rodiny šteniatko československého vlčiaka. Vôbec som tomu nerozumela. Prečo Janke učarovalo toto slovenské dedičstvo po rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov? Veď tento výskumný projekt medzidruhového kríženia stále zostáva prinajmenšom sporný.

Nepochybne, čévečko je krásne zviera, ale stále akési "dieťa prírody". Nechápem, veď Janka nie je z tých, ktorým "ide len o imidž". Existuje predsa tak veľa plemien, jeden si nevie vybrať. Teda, ... jeden možno nevie, ale mne, v tom čase novopečenému hovi-rasistovi bolo úplne jasno. Okamžite som začala pátrať na stránke SHK a s veľkým nadšením som zistila, že dokonca v dvoch chovateľských staniciach majú nádherných plyšových mackov - hovawartíkov pripravených na odber.

Ihneď som sa pokúšala Janke dovolať. Jeden, dvakrát, trikrát.... nebrala mi telefón.

A potom od nej prišiel odkaz. Stručný a definitívny.

" UŽ SOM SA ROZHODLA. Moja vyvolená je fenka československého vlčiaka Dragona Tichý Stín. Radi vám ju predstavíme a dúfame, že sa s Renčou budete chcieť s nami aj ďalej kamarátiť..."

No čo už, ... nebola som nadšená. Ale povedala som si : "OK, veď za tie roky som sa celkom dobre naučila akceptovať aj také rozhodnutia, s ktorými nesúhlasím. Na predstavenie vĺčaťa som bola zvedavá, a to, či sa budeme chcieť s polovlkom kamarátiť sa uvidí. Nenechám predsa Renču roztrhať. Kdesi som čítala, že majiteľ čsv fenky sa môže rozlúčiť s predstavou spoločného venčenia s inými dospelými fenami."

Po čase, ... klasicky nádych-výdych, som sa ukľudnila. Jankino rozhodnutie som strávila a úprimne som mojej kamarátke zaželala pevné nervy a trpezlivosť.

Prepáč Nesi,

... ale takto to na začiatku bolo. To, že tvoja pani naozaj potrebovala pevné nervy, odhodlanie a trpezlivosť sa ale ukázalo ako jediná pravda z toho čo som si vtedy myslela. Po prvom zoznámení s vĺčaťom sme sa začali pravidelne stretávať, z čoho majú dodnes obe naše už dospelé fenky obrovskú radosť.

A nielen to. Vzájomne sa podporujú. Nesi nie je ani trošku bojazlivá, naopak v našej dvojke bola oporou, keď ktosi v lese znenazdajky odpálil nevybuchnuté delobuchy, alebo keď nám na Železnej studničke prehučal vlak priamo pred čumákmi.

Renča je od Nesi o rok staršia a ako to už býva zvykom, je pre mladšiu kamošku často vzorom.
V dobrom, ale aj v menej dobrom. A to si naša Renča náležite užíva. Keď sa máme stretnúť, už z diaľky sa ozýva Nesinkino zavýjanie "Hurááá Renča, letííím k tebééé".

A Renča? Parádne si to vychutná. Dôležito sa celá napne, jej výška v kohútiku vtedy snáď prekročí aj štandard írskeho vlkodava, nadskakuje a krúti chvostom ako o život. A potom sa spolu rozbehnú. Často s vetrom o preteky. My dve s Jankou už len vidíme kotrmelce, saltá, šprinty a rozosmiate papuľky dvoch rozradostených fenečiek, ktoré sa stali najlepšími kamoškami aj napriek predsudkom jednej z ich paničiek. Janka sa teší, že vďaka našej vodníčke Renči sa aj Nesi stala dobrým plavcom. Už menej sa raduje, keď sa nám občas, priznávam na Renčin povel, obe vychytia v lese na lov. Našťastie, doteraz vždy len tréningovo, teda bez úlovku.


Tak do tretice: Nesi, ... prepáč.

Nie je pravda, že by si bola agresívnejšia ako iní psi, ani neovládateľné sklony k lovu a útekom ti nie sú vlastné. Keď uprieš na mňa tvoje mandľové oči jantárovej farby, viem, že si sa už dávno rozhodla.

Aké je to rozhodnutie?

No stručné a definitívne, podobne ako to pred časom urobila Janka. Rozhodla si, že nás s Renčou prijímaš do svojej svorky, ktorú máš bezvýhradne rada.

A pre nás obe je česť kamarátiť sa s nádherným a hrdým potomkom vlka karpatského s Dragonou Tichý Stín.


P.S.1 Ale niečo predsa, aby som povedala celú pravdu. Zakaždým, keď sa s tebou Nesi stretneme, sú moje vrecká aj taška vystavené najvyššiemu stupňu ohrozenia. Tvoj lov v nich má vždy 100 percentnú úspešnosť. Ale na to som si už zvykla. :-)

P.S.2 Zopár spoločných fotiek Renči s Nesie a ich paničkami :-)