Ako Jantar na Majstrovstvá ísť chcel

Autor: Marian Lukáč

Po úspešnom roku 2015, keď sme sa s mojím páničkom v tesnej "chĺpkovej dráme" na Lapáši stali Vicemajstrami SR Obedience v triede OBZ a titul nám unikol len o jemný chĺpok z ucha (1.5b), ale stali sa Víťazmi Ligy Obedience v triede OBZ o trošku hrubší chĺpok z chrbta (2.25b) som sa rozhodol, že ho na ďalší rok skúsim potešiť a ten výsledok skúsime ešte aspoň trošku vylepšiť.
Motivácia bola o to väčšia, keď pániček spomenul, že na jeseň pôjdeme dakam, kde bude veľa veľa hovawartov (a aj hovawartiek). A bolo by super, keby si ma tam prípadne nejaká pekná hovawartka všimla :-)

Naháňať však 3 zajacov naraz - Obedience Ligu, Majstrovstvá Slovenska a Majstrovstvá sveta - nebude nič ľahké...

Pániček povedal, že v roku 2016 nebudeme robiť tie veci ako dovtedy - hľadanie pamlskov kade tade po poliach a lúkach, dlhé chodenie a potom prinášanie aportov na rôzne spôsoby a ani štekanie a naháňanie pánov, čo majú ten super rukáv. Namiesto toho si vymyslel rôzne iné zábavné činnosti - rýchle obiehanie okolo kužeľa, líhanie si medzi pásky, menenie polôh, keď ide odo mňa preč a dokonca aj to, že mám ostať hneď stáť keď on povie a ide ďalej preč (ako keby nestačilo, že si už tak viem ľahnúť...)
Po dlhej zime pániček povedal, že si to ideme teda dakam vyskúšať. Vystúpili sme v Nitre pred veľkou budovou, kde bývalo veľmi veľa psov, lebo z nej stále nejakí vychádzali a nejakí vchádzali. Keď sme prišli dovnútra, bol tam natiahnutý príjemný červený koberec a aj keď svetlo nebolo bohvieaké, tak to vyzeralo celkom pekne.
Chvíľu sme sa tam teda išli s páničkom pohrať a keď sme skončili, tak ma pániček nezaniesol ako zvyčajne naspäť do auta, ale nechal ma ležať opodiaľ. O chvíľku však išla okolo fenka s krásnym parfémom, tak som sa postavil a chcel som ísť bližšie očuchať, aká je to značka. Pániček to ale zbadal a hneď dobehol nahnevaný ku mne, že prečo neležím a odchádzam z miesta... Tak som si teda ľahol a čakal. Už o chvíľu prišla pani, povedala moje meno a pániček ma prišiel zobrať z toho odloženia. Konečne, už som sa naozaj začínal nudiť. Čo však bolo super, tak fenka s parfémom išla tiež a dokonca hneď za nami. Keď som sa však začal obzerať, tak pániček stále hovoril dokola len "K nohe, Oči, ..." tak som radšej prestal. Veď predsa len, čo keby sa so mnou prestal hrať.

Prišli sme teda na ten červený koberec, pániček povedal Seď a odišiel preč. I keď sa na mňa stále pozeral, bol odo mňa celkom dosť ďaleko. Fenka s parfémom pritom sedela len pár metrov odo mňa a mne začalo krútiť nos jej smerom. Videl som páničkov zúfalý výraz, ale sila parfému bola taká veľká, že sa mi zrazu proti mojej vôli zdvihli zadné nohy a odniesli ma k nej. Z druhej strany hneď pribehol nejaký malý pes a začal na mňa štekať, nerozumel som mu však. Možno to bol nejaký zahraničný nápadník tej fenky. Potom však pán, čo to celé riadil, povedal páničkovi, aby ma odviedol preč, Asi sa bál, že by som tomu psovi ublížil.
Pritom mi bol ukradnutý, mňa zaujímala tá fenka. Pániček hneď prišiel a vyzeral byť dosť nahnevaný. Dal ma na vodítko, odviedol ma do auta a nechal ma tam. Netrvalo ale dlho a prišiel zase po mňa, tak som myslel, že sa na mňa už asi nehnevá a prepáčil mi to.
Konečne sme išli cvičiť. Keď sme prišli na ten koberec, zacítil som ale zase vôňu toho parfému a počas celého cvičenia som sa musel obzerať, kde tá fenka je. Pri jednom cviku som dokonca zabudol pozerať čo pániček chce (že vraj sme za to dostali 0 bodov). Keď sme docvičili, pániček sa vôbec netváril nadšene, lebo sme ževraj ani skúšku neurobili...
No nič moc začiatok, takto sa ale na tie Majstrovstvá asi nedostaneme...

Tak sme sa teda z Nitry vrátili domov a išli zase trénovať. Pániček povedal, že máme ešte 6 týždňov na nácvik. Tak sme poctivo trénovali a po 6 týždňoch sme išli dakam ďaleko ďaleko cez hory a doly a pršalo tam, ako keby tam hore zabudli zatvoriť kohútik do vane. Prespal som pre istotu v aute a ráno sme už konečne išli cvičiť. Snažil som sa ako sa dalo, a aj keď sme nevyhrali, páníček bol veľmi spokojný. Zacvičil som svoju prvú výbornú v OB1 a keby mi minimálne jeden cvik nepokazil on, mohlo to byť ešte lepšie. Spokojní sme sa vrátili domov a po ľahkom tréningu počas týždňa sme na ďalší víkend mali ísť na pretek Obedience Ligy. Počas týždňa som videl, že pániček stále číta nejakú knihu a s niekým si píše. Vyzeral dosť ustarostene a tak som mu na taktickej porade pred pretekom navrhol, že nech to "vybalí" a ak budem vedieť a môcť, tak pomôžem. Vysvetlil mi, že ak zacvičíme do Majstrovstiev sveta 3x výbornú, tak nás asi na Majstrovstvách sveta preradia do vyššej kategórie (asi preto lebo potom by sme už asi boli veľmi dobrí...). A keďže v tej vyššej kategórii sú aj cviky, ktoré sa už nestihneme naučiť, tak by to nebolo vôbec dobré... Problém bol, že do Majstrovstiev sveta sme mali absolvovať ešte minimálne 3-je preteky; posledné 2 preteky Obedience Ligy a Majstrovstvá Slovenska. Jednoduché riešenie bolo niečo z toho odfláknuť, ale po blamáži v Nitre som túto alternatívu hneď zavrhol. Na Majstrovstvách Slovenska však bude treba určite podať maximálny výkon, takže som musel niečo vymyslieť na tie 2 preteky Ligy. Misia znela: Zacvičiť maximum možné, aby sme zachovali nádej na dobrý výsledok v Lige, ale nie na výbornú.
To sa ale ľahko povie, keď to nemáte vo vlastných rukách.

Po veľmi dlhej ceste sme prišli na miesto, kde nás čakal krásny cvičák. Pániček povedal, že to sú Košice a ta super rieka čo tiekla okolo sa volá Hornád. Mne to bolo v podstate jedno, ako sa volá, hlavná vec, že tam bola, lebo slnko pražilo, ako keby sa za kúrenie neplatilo. Čo bolo super, boli sme sa pred cvičením ešte okúpať, lebo v tom teple by som to asi nedal...
Tak sme teda išli na pľac. Pani rozhodkyni sa moje cvičenie asi celkom páčilo, lebo ukazovala samé vysoké čísla a cieľ mojej misie bol vážne ohrozený. Nasledoval cvik "ľahnutie medzi pásky", čo bol jeden z vyššie ohodnotených cvikov. Teraz alebo nikdy.

Vybehol som, ale ako som sa blížil k páske, tak som radšej trochu spomalil, aby som ju moc ďaleko neprebehol. Počkal som, kým pániček povedal, aby som si ľahol, natočil som sa a natiahol som prednú labu tak ďaleko ako sa dalo, len aby mi pazúry za pásku trčali. Uff, to bolo tesné, ale podarilo sa. Rozhodkyňa si to našťastie tiež všimla a dala mi za ten cvik 0 bodov. Inak by som asi za to dostal takých aspoň 25 a mohol byť problém... Zvyšok som už odcvičil v pohode, dostali sme spolu 249.5 boda a pretek sme dokonca vyhrali. Keďže hranica výbornej bola 256b, tak som mohol zahlásiť prvú časť misie za splnenú. Možno by už to stačilo aj toto, ale istota je istota. Čo keď pániček náhodou zabudne a vymyslí si nejaké "kontrolné" preteky ešte tesne pred Majstrovstvami SR?
Tak sme sa teda domov vracali s krásnym pohárom a po pokazenom preteku v Nitre aj s nádejou na dobrý výsledok v Obedience Lige.
A čakal nás oriešok najťažší. Posledný pretek Obedience Ligy vo Vrícku, aj s najväčšou konkurenciou (Janka s Nokiou), ktoré v Košiciach chýbali.

Prešlo pár týždňov a prišiel ten deň, keď nás pániček pobalil a vybrali sme sa na pretek smer "Vrícko". Prespali sme v chalúpke v horách, kde bol super potok a ráno sme išli na to.
Neviem prečo, ale zase mali tam hore pokazenú reguláciu kúrenia... To mi už snáď robia náročky, veď cvičiť na slnku v takom kožuchu ako mám ja nie je žiadna zábava...

Pániček to ale celkom dobre vymyslel s prechádzkou a okúpaním sa v potoku tesne pred pretekom a tak sa mi cvičilo celkom dobre. Pani čo dvíhala čísla bola síce iná ako v Košiciach, ale asi aj jej sa moje cvičenie páčilo, lebo aj jej čísla boli dosť vysoké. Nie síce až tak vysoké ako v Košiciach, ale dosť vysoké na to, aby to ohrozilo moju misiu. Aby som nič neponechal na náhodu, tak som si tie čísla všímal a priebežne počítal body. Ešte že ma paníček stihol naučiť koeficienty cvikov a malú násobilku. Cvičilo sa mi ale celkom fajn (okrem toho nás prišiel na pretek pozrieť aj predseda Slovenského Hovawart Klubu, tak som sa dosť snažil), až sme zrazu išli cvičiť posledný cvik. Obehnutie kužeľa, môj asi najobľúbenejší cvik.
Môj predbežný súčet hovoril 216.5 boda. Maximálny počet bodov za kužeľ je však až 30 a ak ho zacvičím na svoje maximum, tak dostaneme minimálne 27 bodov... Ešte ostal potom celkový dojem, za ktorý asi dostaneme známku aspoň 8 (t.j 16 bodov), lebo dnes sa paníček správal celkom slušne a moc pro poveloch nekričal a ja som bol tiež skoro stále pri ňom. To by ale bolo okolo 260 bodov, čiže výborná a bol by problém...
Ale už je to tu. Povel "Kolo". Chvíľku sa tvárim, že nepočujem a vybehnem až po asi 1-2 sekundách. Snáď mi za to tá pani s číslami nejaký aspoň 0.5-1 bod zoberie.
To bolo ale málo. Tak som sa rozhodol, že ešte to bude treba "vylepšiť". Tak som teda kužeľ obehol a cestou naspäť som dosť spomalil. Obzrel som sa ešte pre istotu aj na pani s číslami, či si moje spomalenie všimla a keďže som mal dojem, že áno, tak som sa pekne v pohode priradil páničkovi k nohe. Dúfam, že to tá pani s číslami "správne" ohodnotí.
Slovné hodnotenie bolo dosť pozitívne, jediné čo sa jej dosť nepáčilo bol ten posledný cvik, obehnutie okolo kužeľa. Neskorá reakcia psa, pomalý návrat. Yessss, super, možno sa to podarilo....

Kužeľ bol nakoniec za 7 (t.j. 21 bodov), celkový dojem za 8 (16 bodov) a celkovo to bolo za 253.5 boda.
Uff, to bolo naozaj o chĺpok, tesnejšie sa to už asi snáď ani nedalo...

Tak sme si teda s páničkom už v kľude pozreli ostatné výkony. Janka s Nokiu cvičili oveľa krajšie ako my, avšak po školáckej chybe Janky, keď pohladkala Nokiu počas cviku a chybičke Nokie, ktorá si na miesto ľahu sadla, zapísali dve 0 a okrem "Mision completed" sme ten pretek nakoniec aj dosť nečakane vyhrali. Naviac súboj o víťaza Obedience Ligy sa tým pádom stal úplne otvoreným, lebo sme sa v celkovom poradí dostali dokonca na priebežné 1.miesto, avšak pred Jankou s Nokiou sme mali náskok len 1.5 boda, čo je v Obedience takmer najmenší možný náskok...

Napadlo ma aj, že či to Janka nespravila úmyselne, aby to bolo na Lapáši dramatickejšie... Kocky, ale už boli hodené a s pocitom dobre vykonanej práce sme odišli domov na letnú pracovnú dovolenku, veď Majstrovstvá Slovenska budú už 3.9 a hneď o 7 dní na to budú Majstrovstvá sveta...

A ako to dopadlo na Majstrovstvách Slovenska už nabudúce v poviedke "Hojdačka" :-)

Ďakujeme Vám za pozornosť a dúfame, že ostanete našimi vernými čitateľmi.
Haf Pac, Jantar Kráľovská stráž.

https://www.working-dog.eu/dogs-det.../.../Jantar-Kralovska-straz

P.S: Týmto potvrdzujem, že všetky fakty a čísla uvedené v tomto rozprávaní sú presné a uvedené presne ako sa stali :-)
Jantarov psovod