A predsa to bola pravda! Časť I. - Tak akurát

20.06.2017

Autor: Ľudmila Čižmárová

Na úvod tejto série príbehov potvrdzujem, že všetky osoby, miesta a dátumy sú pravé a zároveň mená našich dvoj ani štvor - nohých kamarátov nie sú zmenené.

Avšak ...pri mojom pokročilom štádiu hovawartitídy (ktorú som sa dobrovoľne rozhodla neliečiť), pripúšťam čiastočne skreslený pohľad, subjektívne vyhodnotenie dialógov a gramatické chyby ;-) 

Viete o tom, že v letných mesiacoch sú až tri dátumy, ktoré sú vyhradené oslavám priateľstva?

  • 8.jún - Deň najlepších priateľov
  • 30.júl - Medzinárodný deň priateľstva 
  • 7.august - Medzinárodný deň priateľstva.

No čo už, keď existuje Svetový deň korytnačiek alebo Medzinárodný deň workoholikov, má predsa priateľstvo plné právo na oslavy aj viackrát ako len tri dni v roku.

Ak teda súhlasíte, kým začneme priateľstvo v lete oslavovať, ochutnajte tento letný hovi-koktail. Namiešaný bol, priznávam, dosť náhodne, ale zo špeciálnych ingrediencií. Za posledné 4 roky sme spolu s Renčou spoznali veľa kamarátov a preto som sa rozhodla pripraviť ho z krátkych správičiek o stretnutiach, ktoré nám z nejakých dôvodov utkveli v pamäti. Napriek tomu, že sme ich stretli v úplne rozličných situáciách, v rôznych časoch a za odlišných okolností, pozoruhodné je, že všetky tieto stretnutia mali z môjho pohľadu niečo spoločné. Neviem ako to nazvať, v matematike tomu hovoríme "spoločný menovateľ" ako "kocka ľadu", ktorá patrí do každého osviežujúceho letného drinku. Dúfam, že pre nikoho nižšie spomenutého nebude tá kocka príliš ľadová !

A predsa to bola pravda ! - Tak akurát.

Miesto: Vinosady
Dátum: leto 2013
Prítomní: Miška a Stanka Červeňové

Už niekoľko dní mi nedala spávať fotka šteniatka, ktorú som úplne náhodne našla na internete. Konečne sa nám podarilo skontaktovať s chovateľkami a išli sme sa na šteniatko pozrieť.

Zazvonila som, bránku nám otvorila mladá slečna. Vedie nás cez záhradu a ja sa čudujem, že v rodine kde je vraj viacero veľkých psov, je bezchybný trávnik, rozkvitnuté kvety. Hmmm, po telefóne mi povedali, že majú chovateľskú stanicu hovawartov, to je divné .....

Rozhliadam sa, ...... všetko perfektne upravené , kvety, bylinky, ..... predo mnou akýsi čudný oplotený " záhradný altánok "..... prechádzam popred neho a vtedy to prišlo. Skoro som dostala infarkt. Velikánsky pes vyskočil prednými labami na pletivo toho záhadného "záhradného altánku" a spustil riadny brechot.

"To je náš Dorko, pekne vás pozdravil", skonštatovala útla slečna.

"Nie je najlepší nápad, keď prechádzate tak blízko pri koterci" upozornila ma domáca pani Stanka.

"Viete, ..... hovawart je strážny pes"

Doro stál na zadných labách, papuľa vo výške mojej hlavy a mne sa v tom momente zdalo, že je to ten najväčší pes akého som kedy stretla.

"Ten je ale obrovský, ako taký lev." vyhŕklo zo mňa.

Slečna sa na mňa s údivom otočila a hneď dodala. "Nebojte sa, fenka tak nevyrastie, fenky hovawarta sú oveľa menšie ako psi, ... sú také, čo do veľkosti akurátne, veď hovawart je stredné plemeno.

Hmmm.... vôbec sa mi to nezdalo, stredné plemeno?


Malé, stredné, veľké, obrovské, keď mi šteniatko vyskočilo do náručia, bolo rozhodnuté.
Aj keby mal z neho vyrásť slon !

O nejaký čas, na zvode mladých, namerali Renči rovných 65 cm, presne toľko má aj Dorko.

Ale predsa mala Miška pravdu!

Moja Renča vždy bola a stále je "tak akurát". Keď postupne rástla, nikdy mi neprišlo, že by mohla byť menšia. Je to presne tak, ako Miška povedala.  


Ďalšie pokračovanie A predsa to bola pravda ! - Vševed.